Veľa, viac, najviac

   V stredu som prišla domov o šiestej. Cestu mi aspoň spríjemnil Fredo a odvolávam, to, že už neni kámo. JE ! Vždy sa s ním v stredy ráno, aj večer skvele porozprávam. Je to zase ako s mladším bratom. On so mnou a mojou partiou chodieval von v časoch, keď sme zažívali prvé lásky a najdivočejšie párty, hoci bol od nás o skoro 4 roky mladší. Takže si pubertu odbil (a odpil) v 11tich. Vtedy mi bol priateľom. Je mi ľúto, že som si k nemu opäť našla cestu až teraz, keď už skoro odchádzam. ,, Hľadáme nepoznané, spoznávame nehľadané. Strácame to cenné, ceníme si až stratené. Milujeme všetko zradné a zrádzame milované.. "
    Tak som sa o šiestej išla učiť klasicizmus  romantizmus v svetovej a slovenskej literatúre, z čoho mi už o polnoci dosť hrabkalo a išla som spať s pekným galimatiášom. Rozhodla som sa, že ráno prídem až na tretiu hodinu, už len preto, lebo som nemala chuť písať o polnoci sloh o škole v emčine a aj preto, lebo som vôbec nebola naučená DVK - expresionizmus, fauvizmus, orfizmus, kubizmus a futuriz,us. Proste mňamka!
    Štvrtok sa ale veľmi dal. S Atilom sme sa mali pred písomkami smiešne a DVK sme od seba celé poodpisovali, zle mi ale zostalo na literatúre, lebo otázky boli stavané takým štýlom, akoby som mala prečítané každé dielo od každého autora, tak som niečo musela len prudko dedukovať ...
    Poobede som ale bola FREE, čo tu už dlho nebolo a tak som sa vybrala za mužom. Cestou od neho mi volala Sitina, že ma prosím, aby som išla v piatok rečniť do rozhlasu. Tak som to prijala a rozmýšľala, čo viem povedať o svojom (ne)schopnom plagáte. Mala som práve rečniť o tom, ktorý vyhral Trienále. A to bol môj prvý plagát v živote, má ťažko opísateľný zmysel, bol z donútenia a ako posledná možnosť vyhnutia sa práci v Corely.

   A v stredu som z kresliarne odfotila srnku!!!
   Zn.: Fotené telefónom.